 Tento článok je voľným pokračovaním článku o polystyrénbetóne a tentokrát už iba krátko o vlastnostiach polystyrénu ako takého. Nebudem sa veľmi venovať značkám , lebo vlastnosti sa dosť podobajú , čo je dané chemickým zložením
Technické vlastnosti : Súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,031 W / mK Tepelný odpor 1 m hrubej dosky by bol 1 / 0,031 = 32,26 m2 /KW Hustota okolo 35 kg / m3 Reakcia na oheň E obsahuje látku brániacu horeniu tzv HBCD viac ako 0,1 % Nasiakavosť je menej ako 0,7 percenta Teploty ktoré znesie bez poškodenia -60 až + 70 °C Príklad zateplenia polystyrénom: Predstavte si , že máte dom so stenami o ploche 100 m2, ktorý bude izolovaný polystyrénom o hrúbke 10 cm. Ak sú steny vyrobené z kvalitnej tehly napríklad Porotherm s hrúbkou aj s omietkou okolo 50 cm , dobre omietnuté a správne urobené , bez tepelných mostov , bude tepelný odpor bez izolácie polystyrénom asi 3 m2 / KW ( to stačí podľa našich noriem) . S polystyrénovou izoláciou to bude približe 6 m2 / KW. Tepelný odpor je prevrátenou hodnotou tepelnej vodivosti, ktorá v prípade polystyrénu je 0,031 W / mK. Polystyrén o hrúbke 10 cm má rovnaké izolačné schopnosti ako stena z kvalitnej tehly o hrúbke 50 cm teda je 5 x lepší izolant. Čo to znamená v praxi a koľko ušetríte zaizolovaním domu? Tepelný odpor tehlovej steny 50 cm hrubej = 3 Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 1/3 = 0,3333 Tepelný odpor polystyrénu 10 cm hrubého = približne 3 Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 1/3 = 0,3333 Tepelný odpor steny + polystyrénu = 3 + 3 = 6 Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 1/6 = 0,1667 Ak by bol polystyrén hrubý 1 m a rozdiel medzi teplotou na jednej strane a teplotou na druhej strane bude 1 Kelvin , tak straty budú v dôsledku tepelnej vodivosti materiálu 0,03W / mK Pri 10 cm hrubom polystyréne budú 10 x väčšie to je 10 x 0,03= 0,3 W / K Tak a teraz si predstavte poriadnu zimu a rozdiel medzi vonkajšou teplotou -15 °C a vnútornou teplotou +20 °C bude 40 °C Po vynásobení 0,3 * 40 = 12 W zistíme , že cez jeden m2 plochy nám polystyrén prepúšta 12 W tepla z domu. Keďže stena má približne rovnaký odpor ako dodatková izolácia bude celkom prepustené polovičné množstvo tepla teda 6 W /m2 plochy domu. Pri 100 m2 plochy bude izolovaný dom pri takomto rozdiele vonkajšej a vnútornej teploty strácať vyžarovaním tepla do vonkajšieho prostredia 100 x 6 = 600 W = 0,6 kW Rovnako veľký neizolovaný dom teda bude mať stratu 100 x 12 = 1200 W = 1,2 kW Počítajme, že takáto zima je iba niekoľko dní v roku , ale normálne sú vonku teploty tak okolo nuly od decembra do konca marca to je asi 120 dni s rozdielom 20 °C a k tomu pridajme 120 dní s rozdielom 10 °C. Zistíme že neizolovaný dom prepustil vonku za 120 dní s rozdielom 10 °C: 120 (dní) x 10 ( stupňov) x 24 (hodín) x 0,333 W/mK x 100 m2 (plochy domu) = 959 040 Whodín = 959,04 kW hodín za 120 dní s rozdielom 20 °C prepustil: 120 x 20 x 24 x 0,333 x 100 = 1 918 080 Whodín = 1 918,08 kWhod Celkové straty sú súčtom oboch a teda budú 959,04 + 1918,08 = 2 877,12 kWhodín Izolovaný dom bude mať straty asi tak polovičné to znamená 2 877,12 / 2 = 1438,56 kWhodín Rozdiel strát za jednu vykurovaciu sezónu je 1438,56 kWhodín v prospech zatepleného domu. Pri cene elektrickej energie okolo 0,133 EURO / 1 kWhod to bude 191,32 EURO to je 5763 Sk Tento príklad bol trochu prehnaný . Naše normy považujú za dostatočný tepelný odpor už hodnotu 3 a teda ekonomicky má zmysel zatepľovať iba staré a málo kvalitné steny napríklad z plnej tehly, kde je tepelný odpor často oveľa nižší ako hodnota 1,5. Tam už sú potom úspory naozaj citeľné. Strata takého neizolovaného domu by bola 5754 kWhod Po izolácii by sa znížila na 640 + 1280= 1920 kWhod Rozdiel je 3834 kWhod čo je 510 EURO = 15 362 Sk Celkové straty domu budú samozrejme vyššie a to najme o straty tepla vetraním, strechou a plochou dverí a okien a podlahou. Straty cez steny predstavujú u starých domov asi iba 20 až 30 % celkových strát. To či sa vám oplatí zatepľovať už nechám na vás a vaše konkrétne podmienky ja si však osobne myslím že v určitých prípadoch áno a treba si poriadne spočítať celú investíciu.
|
